"Veža je svojím spôsobom slovenský stredoveký stavebný unikát. Nevie
sa o inej gotickej stredovekej veži, kde by sa schodisko začínalo už od
suterénu. Do suterénu sa totiž zvyčajne chodilo po rebríku alebo
nejakých drevených schodíkoch. Až od prvého podlažia jestvovalo murované
schodisko," ozrejmil s tým, že zistenie je výsledkom základného
architektonického a archeologického prieskumu, ktorý sa združeniu
podarilo zrealizovať vďaka vládnej dotácii v roku 2018. Jedna z 11
vykonaných sond mala tiež preukázať, že na hrade nebola len jedna veža,
ale dve. "Vyzerá to tak, že v oblúku hradby, v severovýchodnej časti,
sa rozhodli dodatočne urobiť takisto vežu. K oblúkovej hradbe dostavali
vnútorný oblúk, a tak táto veža nemá pôdorys kruhu, ale takzvaného
rybieho oka," priblížil. Kým ostatky pôvodnej kruhovej veže sú
viditeľné dodnes, "dodatočná" veža sa na hradnom kopci zapísanom v
turistických mapách ako Podhoroďský hradný vrch identifikovať už nedá.
Presná doba ani dôvod výstavby hradu s rozmermi približne 40 krát 13 až 15 metrov známe nie sú.
"Jedna verzia hovorí, že tam bola kupecká cesta a že toto postavil
vtedajší miestny šľachtic s cieľom ochrany kupcov pred zbojníkmi. Iná
hovorí, že to bola vojenská pevnosť. Možná je však i kombinácia týchto
funkcií," uviedol Semka s tým, že jediné, čo sa o hrade vie, je, že
nebol šľachtickým sídlom. Pripomenul pritom strategickú polohu hradu,
nachádza sa na severovýchodnej hranici niekdajšieho Uhorska.
Zaujímavosťou tiež je, že aj keď sa predpokladaná doba jeho vzniku
datuje do druhej polovice 13. storočia, prvá písomná zmienka o ňom,
pochádzajúca z roku 1337, už o hrade hovorí ako o "schátranom". Podľa
Semku to však nemuselo nutne znamenať, že bol poškodený, nazdáva sa, že
už len neslúžil svojmu pôvodnému účelu. Aktívne zbúraný bol okolo rokov
1714 – 1715 po potlačení protihabsburského povstania, aby už nemohol
slúžiť ako základňa pre "povstalcov".
S hradom je spätých i niekoľko povestí. Najpopulárnejším je príbeh o
zakázanej láske končiaci sa smrťou nevernej šľachtickej manželky, v
repertoári však nechýba ani príbeh o zakopanom poklade či spoločnosťou
vylúčenej "pohan dzivke". Záujemcom o podrobnosti odporúča Semka siahnuť
po knihách zo série Kamenní strážcovia.
Zrúcaniny hradu Tibava v nadmorskej výške 405 metrov nad morom sa
nachádzajú na červeno značenom turistickom chodníku prepájajúcom obec
Podhoroď, Sninský kameň a obec Remetské Hámre. S cieľom zatraktívniť
prihraničný región dolného Zemplína pre turistov sa od roku 2017 dá
ďalším turistickým chodníkom dostať z obce do lomu Beňatina, na staré
slovanské hradisko Starý Koňuš až do obce Koňuš. Podľa slov starostu
obce Antona Hricka by si návštevníci regiónu nemali nechať ujsť ani
návštevu drevených chrámov v neďalekých obciach Inovce a Ruská Bystrá,
ktoré sú zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.